Autor PK Academy

Baťa bol na ľudí tvrdý, ale mohol si to dovoliť


Web pkacademy.eu vám ponúka časť rozhovoru investora a biznis kouča Petra Krištofoviča, ktorý poskytol pre ročenku českého časopistu TÝDEN 111 miliardářů 2015.

Hľadáme inšpiráciu za hranicami a pritom sme mali podnikateľského génia za humnami v Zlíne, hovorí slovenský biznismen Peter Krištofovič, majiteľ finančne-poradenskej skupiny Salve Group.

Ste veľký priaznivec pána Baťu. Ako ide dokopy jeho "sekání cviček" a vaše finančné poradenstvo?
Málokto vie, že Baťov predmet podnikania bol veľmi široký, mal napríklad vlastnú poisťovňu. Ale všeobecne platí, že akákoľvek oblasť biznisu potrebuje organizáciu práce a systém riadenia. A mňa uchvátila kniha Úvahy a prejavy Tomáša Baťu. Študoval som predtým amerických autorov a nakoniec som mnohonásobne lepšiu inšpiráciu, ako viesť firmu a ako byť lepší manažér, našiel za rohom, v Zlíne. Mali tam prvý ucelený systém riadenia už v tridsiatych rokoch. Tomáš Baťa bol génius, dvadsať rokov viedol firmu so skupinou kľúčových manažérov, kam patril aj Jan Antonín Baťa, jeho nevlastný brat. Po smrti Tomáša zažili ich závody obrovskú medzinárodnú expanziu pod vedením Jána.

Čo konkrétne sa dá z Baťovcov využiť aj po ôsmich desiatkach rokov?
Veľmi sa mi páči ich konkrétne myšlienky, napríklad ak chcete byť vodcom, vybudujte najprv seba. Ich práca s ľuďmi vrátane Baťovej školy práce bola úžasná. Každého zamestnanca hodnotil cez pridanú hodnotu, cez "dal, má dať". Na jednej strane mali, koľko peňazí do neho investovali. A na druhej, koľko priniesol naspäť. Merali výkonnosť človeka aj na základe denných štatistík. Jan Baťa zaviedol príplatok za cudzie jazyky. Tomu, kto vedel len po česky, znížil výplatu o päťdesiat korún. Tomu, kto vedel aspon jednu ďalšiu reč, päťdesiat korún pridal. Kto sa naučil ďalší jazyk, mal ďalšie peniaze.

Spomenuli ste Baťovu školu práce. Z nej by sa dalo niečo preniesť do dnešného systému vzdelávania?
Vždy chcel mať najlepšieho učiteľa. Pretože len najlepší učiteľ vychová najlepšieho žiaka. U neho si učitelia skutočne zarobili, mali váženú pozíciu. Tiež mal školstvo previazané s praxou. Dnes naproti tomu vysoké školy chŕlia jedného vzdelaného mladého človeka za druhým, no tí končia na ulici. Prax požaduje úplne iné znalosti a schopnosti. Mladí ľudia budú len takí, čo sa na nich nalepí v čase, keď dospievajú. V tom mal Baťa pomerne tvrdé metódy. Baťovu školu práce väčšina žiakov nedokončila. A každý mal troch vychovávateľov. Tí dokonca kontrolovali ich výdavky. Kto by to dnes pripustil?

Baťa zamestnancom nielen dával prácu a vzdelával ich, ale tiež dosť kontroloval, ako žili vo svojom voľne. To veľmi prenositeľné do súčasnosti nie je.
To asi nie. Ale Baťu je nutné brať ako systém. Vytiahnuť jednu vec, ktorú robil diktátorsky, mi pripadá nefér. Niektoré negatívne veci, ako napríklad zásahy do súkromia, som si vyhodnotil tak, že každý mal možnosť odísť. Každý mal možnosť povedať "Ja u Baťu nebudem robiť, je to despota, diktátor, idem inam". Ale keďže dával v republike najviac na výstupe - v zmysle pracovného miesta, výplaty a životných podmienok, tak podľa mňa mohol byť veľmi tvrdý na vstupe, pretože presne vedel, akého človeka potrebuje získať.

Nielen do ľudí Baťovci investovali. Plánovali veľkorysé infraštruktúrne projekty, od vodného kanála po diaľničnú sieť. Ktorý z nich dával najväčší zmysel?
Na Baťovcoch bolo fascinujúce, že neustále budovali. Je z toho cítiť veľmi silná a pritom jednoduchá myšlienka: Keď neprepojíte ľudí medzi sebou, nemôžete rozvíjať biznis. Jeden z ich infraštruktúrnych projektov bola cesta od Ašu po Užhorod. Bola naprojektovaná, mali jej nacenenie, ale vtedajšia politická garnitúra im ten projekt neumožnila uskutočniť. A za sto rokov sa stále v bývalom Československu nepodarilo vybudovať jednu fungujúcu diaľnici. "Dé jednička" je tragická.

Ako ste vlastne prišli do Prahy?
Išiel som po tej D1. Ocitol som sa v dvoch zápchach. Len vďaka tomu, že môžem pracovať v aute, mi to nakoniec nevadilo.

Pamätáte na prvý zarobený milión?
Pokiaľ sa bavíme o vtedajších slovenských korunách, tak to bolo pomerne skoro. Od pätnástich rokov, kedy môj otec zomrel na leukémiu, som sa musel viac starať o seba. Začal som si privyrábať na stavbe. Po revolúcii som sa snažil rozbehnúť prvé podnikania, dovážali sme tovar z Rakúska a z Maďarska. A prvý milión? Ten prišiel niekedy v dvadsiatich troch, dvadsiatich štyroch rokoch.

Pripadali ste si vtedy ako milionár?
Milión korún mi nepripadal ako nejaká méta. Nič nezmenilo prekročenie miliónovej hranice, neskôr desaťmiliónovej a dokonca ani stomiliónovej. Proste idete ďalej. Peniaze beriete ako nástroj, ktorý potrebujete k tomu, aby ste sa posunuli ďalej.

Keby ste všetky svoje aktíva predali, na akú čiastku by ste sa dostali? Miliardár - v slovenských korunách - by ste boli, nie?
Keby sme všetko, čo sme vybudovali, v najlepšom momente speňažili, určite by sme každý presiahli magickú jednu miliardu slovenských korún. Ja aj môj spoločník Paľo Krúpa.

Miliardári v strednej Európe o svojom majetku hovoria často len veľmi neradi. Prečo sa úspech vyjadrený peniazmi u nás nedáva na rozdiel od Ameriky na obdiv?
Dve desiatky rokov od revolúcie sú stále krátka doba na to, aby si ľudia zvykli, že spoločnosť je triedne rozdelená. Že niektorí sú bohatší, iní menej. Že niektorí robia viac, iní menej. Možno je to aj tým, že cesta k peniazom bola rôzna. V Amerike sú medzi najbohatšími viac zástúpení členovia rodinných firiem, selfmademeni a internetoví boháči. U nás bolo zbohatnutie spojené s revolučnými rokmi a s možnosťami, ktoré vznikli potom.

Keďže sa majetky prerozdeľovali v čase divokého kapitalizmu, každý úspešný biznismen sa ocitol na hrane zákona?
Neviem o každom jednotlivom prípade. Rozhodne to ale neplatí pre to, čo sa podarilo mne. Nikdy som nerobil s politikmi, neprivatizovala som. Z detskej izby a pôžičky 300 tisíc korún od mamy, čo boli jej celoživotné úspory, som vybudoval veľkú firmu. V desiatom roku činnosti, v roku 2006, moje spoločnosti - odhliadnuc od Arca Capital - mali obrat jednu miliardu českých korún ...

Celý rozhovor nájdete v aktuálnej ročenke českého časopisu TÝDEN 111 miliardářů 2015.

Vstup do online akadémie Kdekoľvek.jpg
 

Zdieľať

Používanie cookies

Naša stránka si vo vašom zariadení uchováva krátke útržky textových informácií (cookies), ktoré nám slúžia pre dodanie kvalitnejších služieb a na štatistické účely. Ak nesúhlasíte, môžete zakázať uchovávanie cookies vo vašom prehliadači. Pokračovaním používania stránky budú tieto údaje uložené.

UP

Power Days

Najúspešnejší motivačný seminár v Európe


: :

Zisti viac