Autor Ivan Lihotský

Chorí a nevzdelaní


Nechcem dnes umožniť vládnucej menšine kúpiť si aj moju servilitu za ich podhodenú kosť, píše vo svojom blogu pre pkacademy.eu Ivan Lihotský.

Keďže som sa, ako mnohí z vás, nezapojil aktívne do žiadnej protestnej akcie, vyjadrím svoj postoj aspoň týmito riadkami. Zažil som dobu, keď mlčiaca väčšina umožnila morálny, duchovný a fyzický útlak v duchu pomýlených komunistických ideí. Nechcem sa dnes do nej zaradiť a umožniť akejkoľvek ďalšej vládnucej menšine kúpiť si aj moju servilitu za podhodenú kosť – vlaky zadarmo, sociálne balíčky, vratky za plyn, či policajnú ochranu našich šovinistických a xenofóbnych strachov.

Priority sa zmenili na nepoznanie

K veci. Problém nedostatočného ocenenia učiteľov nie je u nás nový. Ak mám byť objektívny, nevznikol v tomto volebnom období. Ťahá sa už desaťročia našou novodobou slobodnou históriou. Je veľmi smutné, že tak ako sme výrazne pokročili a v niektorých oblastiach priam poskočili smerom vpred, tak to čo a deje za bránami našich škôl, ostalo akosi nepovšimnuté. Áno, menia sa a aktualizujú učebné osnovy, venuje sa väčšia pozornosť cudzím jazykom a moderným technológiám, ale mám pocit, že skoro žiadna tým, ktorí to majú celé zvládnuť a usmerňovať. Investujeme do digitalizácie procesov, do diaľnic, do nových fabrík, do rozšírenia radov tých, ktorí pomáhajú napĺňať štátnu kasu pokutami a chránia pred verejnou kontrolou tých, ktorý im zabezpečili nadštandardné dôchodky.

Našťastie sme sa narodili v krajine, kde nemusíme každodenne bojovať o holý život. Ale to by nás nemalo dostať do apatie a nemali by sme si prestať všímať to, čo formuje charakter sveta v ktorom žijeme. A v ktorom budú žiť naše deti. Nechcem byť patetický a hovoriť o tom, ako bol kedysi učiteľ intelektuálnou a morálnou autoritou vo svojej komunite. Ako bol váženým občanom a jeho názor mal veľkú váhu. Hovorím o tom, že dnes je učiteľ, vysokoškolsky vzdelaný človek, ktorý má myseľ, srdce a budujúci sa charakter našich detí vo svojich rukách, nútený ponižujúco pochodovať v daždi po uliciach našich miest a žiadať o primerané ohodnotenie svojej práce.

O tom, že je nútený takýmto spôsobom sa hlásiť k svojmu právu na dôstojný život pre seba a svoju rodinu. Ako je možné, že vzdelanostná úroveň budúcej generácie nie je pre tento štát prioritou? Ako je možné, že nenájdeme dostatok zdrojov na slušné mzdy pre pedagógov, aby sme zabezpečili, že nám v školstve budú ostávať šikovní, schopní a motivovaní ľudia? Žeby preto, že učitelia tvoria iba malú časť voličskej základne? Alebo preto, že úroveň budúcej generácie je za horizontom volebných období aktuálnych mocipánov?

Možnosť sa rozhodovať má stále vyššiu cenu

Rozhodne by mali byť našou cieľovou skupinou. Mne nie je jedno, kto, čo a akým spôsobom hovorí mojim deťom. Nie je mi jedno, v akom prostredí trávia väčšinu času svojho dňa a aké autority ich formujú. Druhá skupina ľudí, hlásiaca sa dnes o svoje právo na slušný život, sú zdravotné sestry. Dôležitosť a náročnosť ich práce asi nemusím nikomu pripomínať. Úroveň nášho zdravotníctva, hlavne čo sa týka materiálneho zabezpečenia, prístrojového vybavenia, posteľných plachiet a toaletného papiera je skutočne žalostná. Ak ste človek, ktorému záleží na tom, ako svoju prácu vykonáva, aké ma k nej vytvorené podmienky a ako je ocenená, nemôže vás to nechať ľahostajným. Prísľuby krajších zajtrajškov vám v obchode pri pokladni nezaplatia nákup a ani ohľaduplné vysvetľovanie trpiacim ľuďom, prečo to, alebo ono nie je možné pre nich spraviť vydržíte len nejaký čas.

Ak majú dosť peňazí na súkromné školy a privátne kliniky, tak ich priority sú naozaj niekde inde. Ak im nevadí, že nám hrozí, že budeme nevzdelaní a chorí (možno im to dokonca vyhovuje) tak je čas na zmenu. Zmenu našich ľahostajných postojov a všímanie si aj kabáta, nielen vlastnej košele, na zmenu spôsobu financovania školstva a zdravotníctva. Zmenu systému, v ktorom kupujeme pre školy sifóny v cene "ajfónov", ale na výplatu pre učiteľa nemáme peniaze.

Rozhodujú o tom tí, ktorým sme na to dali právo. Naše právo, dokonca povinnosť, je rozhodovať sa zodpovedne, so zdvihnutou hlavou, aby okolo nás žili a vyrastali zdraví a vzdelaní ľudia, ktorí svoje schopnosti naplno využijú v krajine kde sa narodili. Ktorá ich nevyženie za zárobkami do sveta.

P.S.: Prosím vás, neprezraďte učiteľom, že nástupné platy v robotníckych profesiách v novej automobilke začínajú na 1200€ mesačne a to nehovorím o platoch v manažérskych pozíciách.  Obávam sa, že o pár mesiacov sa budú preháňať na Jaguároch, budú mať na slušnú životnú úroveň a naše deti si budeme učiť čítať a písať sami.

Vstup do online akadémie Kdekoľvek.jpg
 

Zdieľať

Používanie cookies

Naša stránka si vo vašom zariadení uchováva krátke útržky textových informácií (cookies), ktoré nám slúžia pre dodanie kvalitnejších služieb a na štatistické účely. Ak nesúhlasíte, môžete zakázať uchovávanie cookies vo vašom prehliadači. Pokračovaním používania stránky budú tieto údaje uložené.

UP

Power Days

Najúspešnejší motivačný seminár v Európe


: :

Zisti viac