Autor PK Academy

Drieť, drieť a drieť. Toto predsa nie je poslaním ľudstva


Na základný príjem sa stále pozeráme očami spoločnosti, kde prežíva to komunistické „kto nepracuje, nech neje“. Páčilo sa to komunistom, ale prečo by práve toto ich heslo by malo byť správne? hovorí v rozhovore pre český týždenník Reflex najcitovanejší český ekonóm, profesor Milan Zelený.

Sú analýzy, ktoré predpovedajú, že životná úroveň v ČR bude oproti niektorým krajinám EÚ postupne klesať. Súhlasíte?

 Ak by začali zahraničné podniky odchádzať, nemáme ich v ČR čím nahradiť. Najlepšie podniky sme predali, naspäť ich už nekúpime, nemáme na to. A aj keď tie cudzie napriek tomu zostanú, dovezú si časom svojich vlastných zamestnancov. Stále hovoríme o Hodvábnej ceste a o tom, že z Číny prídu nové peniaze a podniky – chabí politici vtedy tlieskajú. Ale až po tej rovnakej „ceste“ prídu aj čínske subdodávateľské služby a čínski zamestnanci, budú všetci v údive. Alebo až si nemecká firma dovezie ako lacnú pracovnú silu svojich migrantov alebo nasadia Rumunov či Bulharov, neurobíme s tým nič, privezú si ich do svojich vlastných podnikov.

Vy často hovoríte dokonca o nadchádzajúcom spoločenskom zlome, že prichádza nová éra, charakterizovaná politickým štiepením spoločnosti, úpadkom straníckej demokracie a vyčerpaním tradičných ekonomických sektorov. Čo tým vlastne myslíte?

 Vízia nemusí byť pekná, ale musí byť pravdivá. Pozrite sa na to ako na evolúciu v prírode. Kedysi ľudia pracovali prevažne v poľnohospodárstve. Keď sa zvýšila produktivita a objavili sa stroje, presúvali sa do priemyslu, po vojne potom opäť z priemyslu do služieb. Lenže aj služby vďaka novým technológiám, internetu a umelej inteligencie už toľko ľudí nepotrebujú ani ich neuživia. My sme stále len stará priemyselná krajina a služby ešte nejakých ľudí zamestnajú. Ale Amerika, Japonsko či západná Európa sú inde. Klasické obchody už skoro vymizli, mnohé si zákazník môže obstarať sám s pomocou internetu a vďaka automatizácii.

 Aktuálny problém spočíva v tom, že dnes už nie je zo sektora služieb kam prejsť. My, podobne ako Číňania, stále Západ dobiehame, ešte ten zlom nenastal, ale čoskoro dorazí. Transformácia sa týka celého sveta, lietame v tom všetci.

Keď tá zmena dorazí aj do Česka, ako to bude konkrétne vyzerať?

 Rýchlo sa vytráca rola medzičlánkov. Ten, kto konzumuje, bude komunikovať priamo s výrobcom, nech už si bude chcieť zaobstarať jedlo, chladničku, alebo letenku – práve vďaka novým technológiám. Zmiznú globálne firmy, prestane sa prevážať tovar z jedného konca sveta na druhý. Globalizácia sa už dnes končí. Mimochodom, nikde vo svete som nestretol „globálneho“ človeka.

 Lokálne vertikálna farma dodá potraviny až do domu, napríklad aj návod na výrobu chladničky získate na internete a necháte si ju na 3D tlačiarni vytlačiť. Aj auto sa tak dá vyrobiť. Dnešné bežné auto má až 40-tisíc súčiastok, zatiaľ čo elektromobil je skôr ako laptop – má dva, tri moduly, možno ho teda vytlačiť oveľa ľahšie. Všetko už funguje, Číňania už v 3D formáte tlačia aj obytné domy.

Vyzerá to ako akýsi návrat k prvotnopospolnej spoločnosti, kde ľudia žijú v užšej komunite, všetko si vymieňajú, zdieľajú či predávajú, ale majú po ruke internet, roboty, umelú inteligenciu... To nás naozaj čaká?

 Áno, niektorých z nás. Nehovoril by som tomu prvotnopospolná spoločnosť. Tá už dávno bola a nikdy viac nebude. Je to proste lokálna spoločnosť, ktorá bude sama technologicky vyspelejšia. Nemusia to byť len dedinky, môžu to byť aj mestá alebo regióny, ktoré lacno vyprodukujú väčšinu vecí potrebných k bežnému životu. Sme späť pri tom, prečo štát, a nielen ten náš, sa snaží zvyšovať počty svojich zamestnancov.

 Je to posledná záchrana byrokratického politického systému, v ktorom už ani služby nedokážu zamestnať „nadbytočných“ ľudí. Ľudia totiž môžu iba produkovať potraviny, vyrábať veci a stroje, poskytovať služby alebo byť v štátnom sektore, závislí na daniach z ostatných troch produktívnych sektorov. Je potrebné sa zamyslieť.

To bude mať aj politické dôsledky. Vy ste napísali, že politici tento vývoj nechápu a preto väčšinu spoločností dnes delí od populistickej diktatúry len pár lživých sľubov a priehrštie demokraticky zdvihnutých rúk. Ako to myslíte?

 Tak, ako to hovorím. Ani klasickí ekonómovia, ani politici, ktorí vyhlasujú tie „vojny“, ani bežní ľudia nevedia, čo sa to dnes vo svete vlastne deje. Nechápu, že ekonomika nie je stroj, do ktorého si štát siahne ako mechanik a všetko napraví. Ekonomika je živý organizmus, nepočúva nás, učí sa a adaptuje sa. Ľudia sú nespokojní a vinu dávajú svojim politickým „predstaviteľom“. Pretože od druhej svetovej vojny sa takmer všade vo svete štát dobrovoľne ujal riadenia ekonomiky, obviňujú ho vlastne správne. Lenže ľudkovia štátu to ešte nevedia. Moderný štát nevie znížiť korupciu, nedokáže ochrániť slabých, a naopak, svojimi intervenciami chráni politické záujmy bankrotárov, veľkého biznisu a veľkých bánk, u nás hlavne cudzích, čo sú dnes jeho najväčší spojenci.

 Logicky sa potom objavujú rôzni „spasitelia“, ľudia ako Donald Trump, ktorí povedia: „Ja to vyriešim“. Tak to robil aj Lenin, Mussolini alebo Hitler. A to je ten nátlak na demokraciu. Vynorí sa populista, ktorému demokracia skôr vadí, a sľubuje: „Vrátim staré zlaté časy“. Straníckych politikov potom nahrádzajú autoritatívni politici s populistami. Iste k tomu dôjde po voľbách aj v ČR. Populizmus bude trvať päť až desať rokov, ľudia sa potom už nebudú mať kam a ku komu obrátiť, diktátorov si už skúsili. Nedajbože, aby došlo k vojne. Mimochodom, všimnite si, že tu už kdekto hovorí o vojne – proti niečomu, proti všetkým. Ľudia sa na to nechajú nachytať, majú dojem, že ich niekto ochráni.

Veľa ľudí v tejto novej a vysoko vyspelej ekonomike nebude mať prácu. Vy ste zástancom nepodmienečného príjmu, teda dávky, ktorú by dostával úplne každý. Neobávate sa, že sa ľudia postupne odnaučia pracovať?

 A čo je na tom zle? Vy hádam viete, čo je poslaním ľudstva? Nemáme nikde dokázané, že to je „pracovať, pracovať a viac pracovať“. Je to jednoduché: buď mi bude stačiť základný príjem, nebudem nič robiť a pre svoju komunitu budem zbytočný. Alebo budem chovať králiky a strážiť deti susedom. Alebo budem chcieť byť vzdelanejší a tie roboty vymýšľať, riadiť, podnikať. Cieľom ľudstva nie je, aby sme len dreli a dreli.

 Na základný príjem sa stále pozeráme očami súčasnej spoločnosti, kde prežíva to komunistické „kto nepracuje, nech neje“. Páčilo sa to komunistom, ale keď sa zamyslíte, prečo by práve toto ich heslo by malo byť správne?

Čo hovoríte heslu Andreja Babiša: „Riadiť štát ako firmu“?

Naposledy, ak si pamätám, to skúšal Lenin. Mal svoj NEP – Novú ekonomickú politiku a hovoril: „No, keď General Motors je tak úspešný, tak my budeme riadiť našu ekonomiku ako General Motors“. V Česku riadiť štát ako rodinný podnik znamená, že politik je tým štátom a riadi všetko okolo ako štátny alebo aj svoj podnik. Ľudia to radi volia.

 Začiatky už ostatne vidíte: to sú tie lány repky, ktoré nám pomaly zbúrali celé poľnohospodárstvo, a dnes už musíme dovážať väčšinu potravín, dosť draho.

Predpokladám, že k tej novej ekonomike bude potrebné aj iné vzdelanie. Keď hovoríme o tej repke, zaujala ma jedna vaša veta: vzdelanie je u nás ako veľké, široké pole repky, tj. monokultúra. Čo je na jednotnom vzdelaní zlého?

Monokultúra znamená, že všetci robia to isté alebo sa všetci učia to isté, a preto majú tendenciu robiť to isté. Ja učím podniky, že ak chcú mať efektívny tím, musí v ňom byť ľudia, kde každý vie niečo iné. Monokultúra znižuje potrebu spolupráce. Ak prinútime všetky školy, aby učili to isté, ocitáme sa vo veľkej nevýhode: Ak sa dejú nové veci, tak im nerozumieme. Keď sa učíme všetci z rovnakých kníh a nikto nedovolí, aby vznikla univerzita s iným myslením, prehrali sme. Nemôžeme spolupracovať. Však sme tiež v tej jednotnej Európe nahradili spoluprácu solidaritou. Kdesi sa borí svet, Amerikou lomcujú hurikány a vodcovia Európy posielajú listy: „Sme s vami, modlíme sa za vás“.  Solidarita je pohodlná – a nepohodlne prázdna.

Milan Zelený je exulant, svetobežník, globálny profesor, Čiech, Američan, autor, sedliak, systémový vedec, ekonóm. Prednáša v USA, Japonsku, v Číne, pôsobí aj na Univerzite Tomáša Baťu v Zlíne. Medzi jeho učiteľmi nájdeme mená Ota Šika či Miltona Friedmana, inšpiroval Friedricha von Hayeka. Je odborným konzultantom mnohých podnikov a zahraničných vlád, autorom stoviek odborných publikácií. Jeho Nadácia ZET presadzuje regionálne lokálne podnikateľský i národný kapitalizmus, snaží sa o zvýšenie konkurencieschopnosti slovenských podnikov. A okrem iného učia aj deti z detských domovov, ako podnikať. 

Foto: Reflex

VIAC O POWER DAYS.png

Vstup do online akadémie Kdekoľvek.jpg
 

Zdieľať

Používanie cookies

Naša stránka si vo vašom zariadení uchováva krátke útržky textových informácií (cookies), ktoré nám slúžia pre dodanie kvalitnejších služieb a na štatistické účely. Ak nesúhlasíte, môžete zakázať uchovávanie cookies vo vašom prehliadači. Pokračovaním používania stránky budú tieto údaje uložené.

UP

Power Days

Najúspešnejší motivačný seminár v Európe


: :

Zisti viac