Autor Peter Krištofovič

Mladým chýbajú lídri, tvrdí Peter Krištofovič


Web pkacademy.eu vám ponúka časť rozhovoru investora a biznis kouča Petra Krištofoviča, ktorý poskytol časopisu Brejk.

Finalista súťaže Mladý inovatívny podnikateľ na Slovensku, Broker roka v Rumunsku, zápis v Guinnesovej knihe rekordov (najväčší šalát na svete). Toto je iba skratkovitý výpočet aktivít, spojených s s menom Peter Krištofovič. Čomu pripisujete tú rôznorodosť?

Všetky tie aktivity sú v súlade so snahou robiť väčšie a lepšie veci, prekonávať sám seba a budovať niečo nové. Tá vrodená vlastnosť je neustále posúvanie sa niekam ďalej, na hranicu možného a tú zase posúvať ďalej.

 

Ste finančník, ktorý má ambíciu, nielen zarábať, ale aj školiť a vzdelávať ľudí. Aktuálne zakladáte PK Academy, kde sa budete venovať koučingu a vzdelávaniu. Čo Vás k tomu viedlo?

Dnes školstvo nevie, čo má učiť mladých ľudí, lebo nevie ako bude svet vyzerať za desať rokov. Na mieste je otázka: čo s tým chceme urobiť? Začal by som štyrmi fázami učenia: prvá fáza je nevedomá nevedomosť – ľudia nevedia čo nevedia, druhá fáza je vedomá nevedomosť - keď vám niekto otvorí oči a ukáže vám nové možnosti, vtedy zistíte, čo neviete, tretia fáza je vedomá vedomosť – keď sa vedome začnete venovať niečomu, čo ste dovtedy nevedeli a štvrtá fáza je dostať to do podvedomia, teda nevedomá vedomosť. Týmito fázami prechádza každý človek, keď sa učí niečo nové. A inšpirácia, ktorá ma vedie, je vlastné poznanie nedokonalosti. Musíme sa učiť celý život a nato, aby sme ustáli budúcu konkurenciu v práci, v podnikaní, tak sa potrebujeme stále vzdelávať a posúvať ďalej.

 

Čo podľa vás mladí Slováci najviac potrebujú?

Prepáčte za výraz, ale – obrazne povedané - nakopať do zadku. Mladí ľudia si žijú príliš dobre. To, čo sme museli riešiť my, oni nemusia. To, o čo my sme museli bojovať, oni majú dané od svojich rodičov. Mám pocit, že dnes priemerný mladý človek nemá ambíciu, nemá drive, nemá pred sebou veľké ciele. Stačí mu veľmi málo a to je zle. Ak v tých ľuďoch nie je oheň, nie je nadšenie pre niečo nové, pre cestovanie, pre vylepšovanie sa, nie je to správne. Tam, kde nie je veľký cieľ, nemôže vzniknúť ani veľká cesta. S tým sa stretávam aj u našich stredoškolákov a vysokoškolákov. Entuziazmus, nadšenie, drive, cítim iba tak u menej ako desať percent z nich. Zvyšok sa, myslím si, chce zamestnať v štátnej správe, je to pre nich vrchol kariéry... a to je katastrofa.

Taká grécka cesta...

Absolútne. Ako keby hľadali istotu, ale tá nie je už ani v štátnej správe. Vysoké školy dnes chrlia absolventov, ktorí nevedia nič, nemajú remeslo. Nevedia dobre jazyky, čo je krajinu - ako je tá naša - s malým trhom veľmi zlé. Mladí ľudia by mali ísť do zahraničia, naučiť sa tam a vrátiť sa späť s nejakou znalosťou, s ktorou by boli vo svojom odbore výnimoční. Vtedy ju speňažia na trhu. Na druhej strane mladým ľuďom chýbajú lídri, kvôli ktorým by sa v tejto krajine mali snažiť. Ak nevidia pozitívne vzory na vrchu krajiny, nevidia víziu tejto krajiny, čo majú vytvárať? Mladý človek dneška je, podľa mňa, bezprizorný. To nehovorím ako výčitku, pretože v ich veku som tiež presne nevedel, čo chcem.

 

Tak čo by ste im poradili?

Ja vždy radím a podľa toho sa správam – byť pozitívny egoista. Vo svoj prospech dávať možnosť šikovným ľuďom okolo seba, aby oni dokázali rásť a tým posúvajú mňa. Ak mladí ľudia chcú byť lepší, mali by voliť možno menej peňazí a lepšieho šéfa, ako viac peňazí a horšieho šéfa. Mali by sa snažiť dostať do výnimočných firiem, nie do priemerných, mali by na začiatku kariéry hľadať firmu, kde sa najviac naučia a nie, kde najviac zarobia. Lebo to, čo sa naučia, s nimi pôjde po celý život.

 

Keby sa mladý človek uchádzal o prácu v niektorej z vašich firiem, na čo by ste kládli najväčší dôraz?

Na jeho postoj, na jazykovú výbavu, na to, či bol niekde na praxi popri škole, ktorú študoval. Plus, či je v ňom energia, či z neho cítim drive. Mal by byť ako špongia. Chcel by som ľudí, ktorí sa chcú učiť, ktorí neprídu s tým, kto som, čo som, z úžasnej školy, ale ktorí prídu zvedaví a hladní po tom, aby niečo mali na starosti, aby na to dali svoju pečiatku, aby to chceli meniť a nemali rešpekt pred autoritami.

 

A keby sa ten uchádzač o prácu opýtal, aké máte nové plány a vízie vo Vašich firmách, čo by ste mu odpovedali?

Po megaveľkých úspechoch, ktoré kulminovali vždy raz za dva roky po roku 2006 sa znovu pripravujem na veľké projekty v Rumunsku a na Ukrajine, kde, samozrejme, čakáme, kedy skončí vojnový konflikt. Dnes sme tam najväčšia retailová sieť, ale pri vojnovom stave rozprávať ľuďom o veľkých víziách je extrémne náročné. Som šťastný za svojich ľudí, že tam máme stále štyridsať pobočiek a vo svojom segmente sme číslo jeden. Verím, že sa to otočí a dokážeme byť na Ukrajine najsilnejšia firma. V Rumunsku nastalo to, čo som predpovedal – demonopolizácia trhu s elektrickou energiou pre fyzické osoby. To je megaveľký projekt, do ktorého sa ideme pustiť. Na Slovensku konsolidujeme naše retailové firmy. Po štvorročnom oddychu a po niekoľkoročnom fyzickom vybalansovaní môjho života sa znovu idem vrátiť k veľkým veciam, ktoré ma bavili a ktoré ma formovali. Ale to najdôležitejšie je, že sa nám konečne podarilo vrátiť naspäť k vzdelávaniu.

 

Má PK Academy aj nejakých predchodcov či inšpiračné zdroje?

Založili sme prvú školiteľskú firmu v roku 1998. Bola taká úspešná, že sme ju museli zamraziť, lebo sme nestíhali ďalšie podnikateľské aktivity. Teraz, vzhľadom na rast našej firmy, vieme vyhodnotiť veľa vecí, ktoré boli predtým v rovine teoretickej –  informácie sme premenili na znalosti. Inšpiráciou sú pre nás lepšie firmy ako naše, lepší ľudia a lídri ako sme my, či už žijúci alebo tí, ktorí už dnes nežijú. Keby som mohol cestovať v čase, tak idem za najlepším učiteľom a to bol Tomáš Baťa. Vybudoval prvý ucelený systém riadenia firmy na svete. Do dnešného dňa je celý jeho odkaz nedocenený. Strašne rád by som bol jeho žiakom, aby som ešte lepšie pochopil veci, ktoré vytvoril. 

 

Zrejme sa Vás často pýtajú, prečo ste posadnutý Baťovcami?!

Kvôli faktom, nie kvôli emóciám. A inšpiruje ma najmä baťovský spôsob myslenia. Keď na začiatku je vždy myšlienka a až potom čin a výsledok. Takže, keď zmeníte myslenie ľudí, vtedy zmeníte aj ich výsledky. Tomáš a Ján Antonín Baťa spolu tvorili jing a jang manažmentu. Jan bol vizionár - hlava v oblakoch, Tomáš bol skvelý manažér - nohy na zemi. Pozoruhodné je, že expanzia Baťových závodov nastala až po smrti Tomáša Baťu. Jan Antonín Baťa ako vizionár a driver mal totiž k dispozícii fantastický tím. Stále sa snažím pochopiť, ako Baťa pracoval s ľuďmi, pochopiť jeho ucelený systém. Baťa robil obyčajný biznis neobyčajne.

 

S Vaším menom je aktuálne spojený ešte jeden projekt v zahraničí. V kenskom meste Eldoret staviate študentský domov s knižnicou pre študentky. V oblasti, kde sa za vzdelanie platí znásilnením…

Tento študentský domov otvárame vo februári 2016. Keňa je z viac ako 60 % kresťanská krajina, no aj tam v poslednom období stúpa počet útokov moslimských radikálov. Verím, že slávnostné otvorenie nášho internátu neohrozia. My chceme pomôcť riešiť iný problém, kedy študentky v Keni sú znásilňované na ceste zo slumov do školy. Tým, že sme tento internát prisunuli bližšie k škole, budú chodiť kratšiu vzdialenosť a už za svetla. Dáme im knihy, internet, učiteľov angličtiny, aby si mohli vytvoriť základ pre lepší život. Každý človek by mal mať svoju Keňu, to je odkaz, ktorý chcem šíriť a aj medzi ostatných podnikateľov. Že to nie je o hodnote peňazí, ktorú investujeme, ale ak máme prebytok, mali by sme automaticky pomáhať iným ľuďom. Keď dokončíme Keňu, budem hľadať ďalší podobný projekt.

 

V roku 2009 ste sa zamilovali do Los Angeles a tam sa zrodil aj nápad na ďalšiu vetvu vášho podnikania, tentoraz vo sfére vitamínov a výživých doplnkov. V tej súvislosti sa spomína aj meno Arnolda Schwarzeneggera.

S ním by som sa chcel stretnúť a verím, že sa to podarí zrealizovať práve cez nášho biznis partnera Thomasa T. Thierneyho, ktorého som spoznal práve v Kalifornii. Má tam fabriku na vitamíny a výživové doplnky, kde vyrába pre nás. Keď som prvýkrát zažil Los Angeles, tak už potom som tam chcel byť každý rok. Tom je pre mňa ďalšou inšpiráciou, robí obrovské charitatívne projekty, je najväčším donorom v špičkovej nemocnici neďaleko Los Angeles. Som veľmi vďačný, že dal svoju značku za môj nový „start-up“ Avita International, pretože jeho firma Vita Tech International existuje viac ako šesťdesiat rokov. Trvalo viac ako rok, kedy uveril, že to, čo chcem spraviť, je silnejšie ako to, čo hovorím a čo mu hovorili iní ľudia. Teší ma, že bol ochotný celú váhu svojho výskumu a vývoja a význam svojej firmy vložiť za náš projekt. Teraz otvárame poľský trh a cez internet od nás odoberajú ľudia zo sedemnástich krajín. Sme prvá slovenská firma, ktorá expandovala do zahraničia v danom segmente.

 

Je Los Angeles mesto, v ktorom by ste chceli žiť, či má aj nejakú konkurenciu?

Los Angeles je moje vysnívané mesto. V roku 2007 som tam už vyberal dom, ktorý by sme kúpili a chceli sme sa tam presťahovať. Avšak o rok prišla finančná kríza a musel som zostať v Európe a riešiť rozpracované projekty. Nehovorím, že by som tam chcel zostať navždy, ale nejaký čas určite áno. Je to úžasný pocit, keď si v časti Santa Monica sadnem na svoju obľúbenú lavičku s kelímkom kávy v ruke a budem nasávať tú atmosféru, slobodu, ktorá tam panuje, pozitívnu energiu. Je úžasné, že túto oblasť Američania nechali žiť svojím životom, Európania by tam vystavali luxusné reštaurácie a domy. Na Venice Beach môžete cítiť folklór 60. a 70. rokov, ako by ste tu cestovali v čase. To som nezažil nikde vo svete.

Vstup do online akadémie Kdekoľvek.jpg
 

Zdieľať

Používanie cookies

Naša stránka si vo vašom zariadení uchováva krátke útržky textových informácií (cookies), ktoré nám slúžia pre dodanie kvalitnejších služieb a na štatistické účely. Ak nesúhlasíte, môžete zakázať uchovávanie cookies vo vašom prehliadači. Pokračovaním používania stránky budú tieto údaje uložené.

UP

Power Days

Najúspešnejší motivačný seminár v Európe


: :

Zisti viac