Autor Peter Krištofovič

Nech žije revolúcia!


Som šťastný, že moje deti už nemusia žiť v krajine bez demokracie. Radšej nech žijú v krajine s utečencami, píše v najnovšom blogu Peter Krištofovič.

Keby nám niekto v októbri 1989 povedal, že o mesiac sa skončí diktatúra a vláda jedinej komunistickej strany, otvoria sa hranice na Západ a do Viedne budete chodiť kedy a ako často budete chcieť, že bude môcť slobodne voliť a podnikať, a že sa po desiatkach rokoch sa vrátime do zjednotenej Európy hlavným vchodom a bez cestovného pasu a výjazdnej doložky, kto z vás by tomu naozaj veril? Snívať nám síce nikto nezakázal, ale po tzv. Víťaznom februári 1948 sa to v našich končinách stalo zbytočné, samozrejme, pokiaľ niekto nevzal svoj život a osud do svojich rúk a ilegálne neemigroval za železnú oponu. Aj preto to nebol sen, ale iba sci- fi.

Účet, prosím. Za slobodu

Mám však ďalšiu otázku? Boli by ste v rovnakom čase ochotní akceptovať pravidlá a záväzky voči eurozóne či zjednotenej Európskej únii, ochranu našej bezpečnosti zo strany NATO, ale aj sociálnu či ekonomickú solidaritu s utečencami? Som presvedčený, že na sklonku revolučného roku 1989 by bola odpoveď jasná: drvivá väčšina z vás by súhlasila a prisahala, že nič nám nie je zaťažko – len, aby sme sa za každú cenu zbavili komunistickej totality. Slobodu sme skutočne získali a s ňou aj zodpovednosť, čo je dnes naliehavejšie slovné spojenie a väzba, ako kedykoľvek predtým. A učíme sa, respektíve musíme sa učiť a naučiť žiť zvládať veľké výzvy európskej politiky a svetovej migrácie. Pragmaticky, vecne a a v prospech našich ľudí do budúcnosti. Cena slobody, zodpovednosti a zdravého rozumu nebola nikdy za ostatných 26 rokov totiž tak vysoká ako dnes.

Hľadá sa M.R. Štefánik pre rok 2015

Aj preto mám pocit, že v súčasnosti je omnoho populárnejšie konštatovať – v súlade s názorom 75 % Slovákov – že migrácia a migranti sú extrémnym ohrozením našich budúcich záujmov a možností. Samozrejme, že v tejto otázke mám aj ja rešpekt, ale trochu iného druhu. Osobne sa totiž neobávam až tak utečencov, ako skôr neschopnosti európskych a domácich politických elít to pragmaticky a efektívne riešiť. Ochrániť naše záujmy, ale nielen zápecnícky iba na našom malom pieskovisku, ale sebavedomo, solidárne a zodpovedne s väčšími a kľúčovými hráčmi na mape budúcej Európy. Veľkí lídri typu Milana Rastislava Štefánika, ktorý vedel získať pre československú vec v roku 1918 svetové mocnosti na čele so Spojenými štátmi, nám v týchto časoch intenzívne chýbajú. Lídri, ktorých by napriek malosti našej krajiny, akceptovali lídri veľkých krajín. O Európe rozhodovali vždy veľké krajiny. Možno so mnou nebudete vo všetkom súhlasiť, ale chvalabohu, po páde totality v novembri 1989, môžeme už hovoriť a písať, čo si naozaj myslíme.

Radšej utečenci, ako totalita

To je demokracia a ja osobne som šťastný, že moje deti už nemusia a nebudú žiť v krajine bez demokracie. Radšej nech žijú v krajine s utečencami, spoločne zdieľanými pravidlami spoločnej Európy a šancou cestovať, pracovať a vzdelávať sa, kde budú chcieť. Nech žije revolúcia, nech žije 17. november 1989! Nie ako prázdna a organizovaná spomienka, ale ako dôkaz, že sa to dalo a dá.

Vstup do online akadémie Kdekoľvek.jpg
 

Zdieľať

Používanie cookies

Naša stránka si vo vašom zariadení uchováva krátke útržky textových informácií (cookies), ktoré nám slúžia pre dodanie kvalitnejších služieb a na štatistické účely. Ak nesúhlasíte, môžete zakázať uchovávanie cookies vo vašom prehliadači. Pokračovaním používania stránky budú tieto údaje uložené.

UP

Power Days

Najúspešnejší motivačný seminár v Európe


: :

Zisti viac