Autor Peter Krištofovič

Práca šľachtí. Ale aj ubližuje


Dnes prácu oslavujeme zase iba prácou. Každý z nás má právo si vybrať hlavnú cestu v živote, ale nesmie sa z nej stať jednosmerka či slepá ulička, píše v najnovšom „prvomájovom“ blogu pre pkacademy.eu Peter Krištofovič.

      Jeden z najúspešnejších podnikateľov histórie, Tomáš Baťa, oslavoval prvý máj – sviatok práce. Oslavoval ho každý rok so svojimi spolupracovníkmi, hoci počet ľudí mu medziročne pridával viac a viac práce s organizáciou oslavy. Postupne prerástla jeho slávnosť plot jeho rodinného domu, rozšírila sa na jeho fabriky a, napokon, na celé mesto. Málokto vie, že aj komunisti sa inšpirovali Baťovým spôsobom prvomájových osláv, vrátane nosenia transparentov a úderných hesiel. Rozdiel bol v tom, že u Baťu sa z pohľadu životnej úrovne mali ľudia lepšie, ako pod vedením komunistov. Zatiaľ čo u nich to bol iba marketing, u neho to bola realita.

 „Takto to (nie) je správne“

 Dnes prvý máj už neoslavujeme (určite nie povinne a väčšinou ani verejne), doba sa zmenila a priniesla iné výzvy. V minulosti sa pracovalo menej a ľudia mali viac času na seba, svoje záľuby a mali viac priestoru tráviť čas so svojou rodinou. Dnes je menej času na všetko ostatné a trávime v priemere viac času v práci. Z tohto pohľadu, prácu oslavujeme zase iba prácou. Odmenou nám je lepšia životná úroveň, ale aj „choroby” z možností kapitalizmu.

Ľudia, ktorí sú workoholici, sú tí, ktorí najviac pracujú na úkor ostatných možností v živote. Unikajú pred niečím iným a nahovárajú si, že „takto je to správne“. Samozrejme, nechcem sa dotknúť čistokrvných  workoholikov, ktorí robia prácu – a tá im je rodinou, koníčkom a všetkým v živote a sú tak šťastní. V zásade sú minimálne dva pohľady na danú vec: sebahodnotenie workoholika a jeho hodnotenie ľuďmi, ktorí s ním a pri ňom žijú. Väčšinou sú to ale dva diametrálne odlišné pohľady. 

 Hlavná cesta. Nie jednosmerka

 Na ceste za veľkým pracovným úspechom je nadpriemerná schopnosť pracovať. Dať prioritu kariére, firme a spolupracovníkom. Často na úkor najbližších a niekedy aj na úkor svojho zdravia.  Ako povedal klasik, „prvej žene vďačíš za bohatstvo, bohatstvu vďačíš za druhú ženu“.  

Vždy, keď si vyberieme nejaký extrém, strácame rovnováhu v osobnom a pracovnom živote. Každý z nás si má preto právo vybrať svoju hlavnú cestu v živote a zároveň povinnosť, aby sa z nej nestala jednosmerka (- slepá ulička). Takže, pracuj, balansuj a nezabúdaj: veľa práce môže šľachtiť, ale súbežne aj ubližovať!

Štítky:

Vstup do online akadémie Kdekoľvek.jpg
 

Zdieľať

Používanie cookies

Naša stránka si vo vašom zariadení uchováva krátke útržky textových informácií (cookies), ktoré nám slúžia pre dodanie kvalitnejších služieb a na štatistické účely. Ak nesúhlasíte, môžete zakázať uchovávanie cookies vo vašom prehliadači. Pokračovaním používania stránky budú tieto údaje uložené.

UP

Power Days

Najúspešnejší motivačný seminár v Európe


: :

Zisti viac