Autor PK Academy

„Prácu robotom a život ľuďom“. Toto hovorí prieskum


Polovica respondentov prieskumu uviedla, že vo svojej práci nevidia zmysel ani význam, druhá polovica zas priznala, že im nezáleží na cieľoch firmy, v ktorej pracujú. 

 Mnohé prieskumy naznačujú, že čoraz viac ľudí je nespokojných so svojou prácou a nevidia v nej žiaden zmysel . Holandský autor Rutger Bregman realizoval prieskum medzi 12-tisíc zamestnancami na tému „Čo je vlastne práca“. Polovica respondentov uviedla, že vo svojej práci nevidia zmysel ani význam, druhá polovica zas priznala, že im nezáleží na cieľoch firmy, v ktorej pracujú. Antropológ David Graeber označuje týchto ľudí ako tých, ktorí majú „nezmyselné, zbytočné zamestnania“. Sú to pozície, ktorých názvy znejú fantasticky, pôsobia skvelo v životopise a často nadpriemerne zarábajú. Ich zmysel sa však občas stráca, píše portál kariera.sk.

Novovznikajúce povolania

 Lekári, učitelia, zdravotné sestry – toto všetko sú povolania, ktoré by svetu chýbali. Ak by sme o týchto ľudí prišli, nemuselo by to dopadnúť dobre. Antropológ však hovorí o novovznikajúcich povolaniach, ktorých náplň práce je pre mnohých nepredstaviteľná. Sú to napríklad konzultanti, daňoví poradcovia či manažéri, ktorí zarábajú peniaze na stretnutiach, brainstormingoch či vytváraním stratégií, ako zaujať klienta alebo zákazníka. Antropológ Graeber preto tvrdí, že tí, ktorí sa obávajú masovej nezamestnanosti nástupom strojov, podceňujú výnimočnú schopnosť vytvárať „nezmyselné/zbytočné pozície“.

Zbytočná práca

 V tomto prípade je však podľa neho nutné zmeniť súčasnú definíciu práce. Je potrebné sa zamýšľať nad tým, čo je zmyslom práce. Väčšina ľudí by povedala, že jeho zmyslom je urobiť svet aspoň o trochu krajším či zaujímavejším. V dnešných časoch je našou najčastejšou odpoveďou, že to je možné prostredníctvom práce. Naša definícia práce ja však neuveriteľne ohraničená. Máme množstvo vysokých škôl a univerzít, ktoré vzdelávajú mladých ľudí a pripravujú ich na uplatnenie sa na trhu práce. A na trh sa teda dostávajú vzdelaní ľudia, špecialisti. No aj napriek tomu však prieskumy hovoria jasne: „Čoraz viac ľudí si myslí, že je ich práca zbytočná.“

Prácu robotom, život ľuďom

 Podľa odborníkov je preto pri otázke o zmysle práce dôležité spomenúť základný príjem. Tento nápad sa rozhodli zrealizovať v Kanade aj vo Fínsku – vybraná skupina ľudí dostávala od štátu každý mesiac istú sumu. Nezáležalo pritom na tom, či človek pracuje alebo nie. Práve základný príjem je odpoveďou na riziko budúcnosti, a to masovej nezamestnanosti spôsobenej nástupom strojov. Podľa neho totiž základný príjem umožní ľuďom vykonávať prácu, ktorá bude zmysluplná. Nie je totiž pravdou, že zmysel práce sa odvíja len od výšky sumy na výplatnej páske, ale pocitom spokojnosti, šťastia a zmysluplnosti pre človeka. Bregman verí, že budúcnosť vzdelávania nebude zameraná na to, aby boli ľudia pripravení vykonávať nezmyselnú prácu, ale zameria sa na to, aby boli pripravení na život. Bregman totiž „verí v budúcnosť, kde je práca pre robotov a život pre ľudí.“

 

POWER DAYS III . klik.png

Vstup do online akadémie Kdekoľvek.jpg
 

Zdieľať

Používanie cookies

Naša stránka si vo vašom zariadení uchováva krátke útržky textových informácií (cookies), ktoré nám slúžia pre dodanie kvalitnejších služieb a na štatistické účely. Ak nesúhlasíte, môžete zakázať uchovávanie cookies vo vašom prehliadači. Pokračovaním používania stránky budú tieto údaje uložené.

UP

Power Days

Najúspešnejší motivačný seminár v Európe


: :

Zisti viac