Autor PK Academy

Sakra, tí chlapi vedeli podnikať!


Baťovci dobyli svet: bez politikov, dotácií a kopírovania, píše v exkluzívnom blogu pre pkacademy.eu najcitovanejší český ekonóm, profesor Milan Zelený...

Kedykoľvek spomíname narodenie Tomáša Baťu, je treba spomenúť tiež Soustavy řízení Baťa (SŘB), ktorá sa prudko rozvíjala a modernizovala až po jeho smrti v roku 1932. Tomášov pokračovateľ, brat Jan Antonín, nakladal s jeho odkazom inovatívne, vytrvalo a – vo veľa ohľadoch – geniálne. Tomáš si Jana vybral sám ako svojho následníka, čiže najlepšieho z najlepších, ktorému predal „svoje husle“ – riadenie podniku. Tomáš si vždy vedel dobre vyberať – a zamietať ešte lepšie; bol veľkým znalcom ľudí.

12 dôvodov PREČO? Minimálne...

Odkaz bratov Baťovcov nespočíva v detailoch vtedajšej výroby, účtovníctva, vývoja, predaja, atď. Žijeme v radikálne odlišnom svete. Toho hlavného, čo si dnes môžeme z ich odkazu odniesť, je viac než dosť:

  • česká súkromná firma;
  • oddanosť rozvoju mesta Zlín - vtedajšieho „smart city“
  • podiel zamestnancov na vlastníctve a zisku;
  • najnovšie technológie, upravené pre miestnu potrebu;
  • to najlepšie na svete nám úplne stačí; ak nejde potrebnú kvalitu získať, urobíme si to sami;
  • nevyvážame produkty, ale celé mestá, ktoré produkty vyrábajú miestne, čo najbližšie k zákazníkovi;
  • riaditeľov nekupujeme, ale vychovávame si ich;
  • svojich mladých zamestnancov vzdelávame sami;
  • jediné, čo žiadame od štátu je, aby nás nechal pracovať;
  • náš podnik je založený na maximálnej estetickej a morálnej integrite;
  • každý zamestnanec je povinný učiť sa jazyky a vzdelávať sa;
  • myslieť globálne, jednať lokálne; atp.

Sami iste uznáte, že väčšinou ide o princípy, na ktoré dnešní politici a ich „podnikanie“ úplne zanevreli.

 Takto by podnikal v roku 2016

  Baťovci skončili vo fázi priemyslu a priemyselného mesta. Z ich princípov a chovania sa však dá usúdiť, že by nevyvážali topánky, ale celé mestá pre lokálnu výrobu produktov. Ich podnik by dnes bol plne digitalizovaný, automatizovaný, so stratosférickými satelitmi, výrobou 3D tlačou, podnikateľskými univerzitami a letnými tábormi, atď.

 Ich podnik by nebol na predaj, ani by nefiguroval v burzových špekuláciách. Bol by to podnik flexibilný, rýchlo sa meniaci v organizácii, trhoch, sortimente, zameraní a inováciách, plne prepojený so svojou komunitou, kdekoľvek na svete. Bol by to podnik dokonale oslobodený od štátu aj politikov, v úplnej rovnováhe s rapídne sa meniacim okolím. Určite by to bola sieť spolupracujúcich autonómnych podnikov, spracovávajúcich všetky svoje odpady v meniacom sa portfóliu výrobkov a služieb.

 Sieť podnikov Baťa by bola poňatá ako seba-organizujúca sieť, vnútorne sa pretvárajúca pre rýchlo sa meniace potreby zákazníkov, spotrebiteľov a zamestnancov (spolupracovníkov).

Topánky na peruánskej plošine

 Najväčšou inováciou Baťovcov bola replikácia a vývoz Zlínu pre regionálne a lokálne potreby: ich globálny rozmach predchádzal dnešnej relokácii, tj. trendu „čo najbližšie k zákazníkovi“. Baťovci nevyvážali topánky, ale komplexné a samostatné výrobne topánok, so všetkým: plus bývanie, vzdelanie, šport a zábavu pre spolupracovníkov.

„Malé Zlíny“ začali v Čechách, v roku 1930 v „Baťově“ (Otrokovice), potom Fatra Napajedla, Kovosvit Sezimovo Ústí, Třebíč, Zruč nad Sázavou – to všetko už za Jána Baťu. Potom na Slovensko: Baťovany (Partizánske), Batizovce (Svit), Nové Zámky, Bošany atď. Jan Baťa a rozvoj Slovenska – aký to úžasný národný plán.

Potom už to išlo ako na bežiacom páse: Bataville vo Francúzsku, Batanagar a Batagani v Indii, Batawa v Kanade, Batadorp v Holandsku, Batapur v Pakistane, Batavia v Indonézii, a hlavne, Janova „séria“ v Brazílii: Anaurilândia, Batatuba, Batayporã, Bataguassu, Mariapolis a Indiana SP. Ďalšie potom v Chorvátsku, Maďarsku, Poľsku, Anglicku, Švajčiarsku, USA, Belgicku, Chile, Taliansku – a to všetko v jednom desaťročí, behom najväčšej svetovej krízy. Hovorili si „Čechoslováci“.

Dobyli svet – bez politikov, bez dotácii, bez „ekonomickej diplomacie“, bez kopírovania – svojou vlastnou cestou – dodnes zarúbanou, zarastajúcou cudzou burinou a krovím, nenájdenou a stratenou. Osobne sa pamätám, ako ma až zamrazilo, keď som raz v noci objavil predajňu Baťa na plošine peruánskeho Cuzco.

Sakra, tí chlapi vedeli podnikať!

 

Vstup do online akadémie Kdekoľvek.jpg
 

Zdieľať

Používanie cookies

Naša stránka si vo vašom zariadení uchováva krátke útržky textových informácií (cookies), ktoré nám slúžia pre dodanie kvalitnejších služieb a na štatistické účely. Ak nesúhlasíte, môžete zakázať uchovávanie cookies vo vašom prehliadači. Pokračovaním používania stránky budú tieto údaje uložené.

UP

Power Days

Najúspešnejší motivačný seminár v Európe


: :

Zisti viac