Autor PK Academy

Slovenka sa stala v Japonsku unikátom. A má nový plán


 Myslím si, že by sme sa nemali báť byť šťastní a dať tomu všetko, píše pre pkacadey.eu Simona Dvorská. 

Mám 26 rokov a pochádzam z Novej Dubnice, malého mestečka kúsok od Trenčína, kam som chodila na strednú umeleckú školu. Na vysokej škole som študovala výtvarnú výchovu, hoci som stále túžila po japanológii, na ktorú som sa nikdy nedostala.

 No Japonsko, jeho jazyk, kultúra a hudba mi učarovali natoľko, že som sa počas štúdia vybrala na ročný pobyt do Japonska. Naučiť sa japončinu a popritom ďalej kresliť a nasávať tú fascinujúcu kultúru.

Návrat do Japonska

 Po návrate som bola rozhodnutá opäť sa tam vrátiť, no stále som nevedela čo chcem vlastne robiť. A tak som si po štátniciach rozhodla splniť si stále nedosiahnuteľný sen: japonské štúdiá na Karlovej univerzite v Prahe. Šťastím i znalosťami sa to podarilo a nastúpila som tam na magisterské štúdium. Netrvalo to však ani celý semester, aby som si uvedomila, že to nie je moja budúcnosť - a tak som si začala teda hľadať prácu v Japonsku.

 Získať pracovné víza do Japonska nie je vôbec ľahká úloha. Človek si v prvom rade musí nájsť zamestnávateľa, ktorý sa zaňho zaručí, doložiť kopec papierov, motivačných listov, preložených certifikátov a podobne, ale nie je to nemožné. V tej dobe som v Japonsku mala priateľa, preto som sa za prácou vybrala do mesta, kde bol aj on, aby sme spolu mohli bývať.

Neočakávaná príležitosť

 Prvých osem mesiacov som pracovala v tzv. „rjokane“, tradičnom japonskom hoteli. Mala som sa starať o zahraničných hostí, manažovať rezervácie, pracovať na počítači a aj nejaké preklady. Práca bola spočiatku zaujímavá, veľa som sa toho naučila nielen z odbornej stránky, ale i z tej jazykovej. Avšak čím ďalej, tým viac zamestnancov odchádzalo a ja som sa dostala do úplne inej pozície, na ktorú som tam pôvodne prišla.

 Uvádzala som hostí do izieb, roznášala jedlo, upratovala som. Práca prebiehala od skorého rána do neskorého večera, nemala som čas ani na seba, ani na priateľa. Keď sa na to spätne pozriem, vtedy ma život prestal napĺňať. Bola to len každodenná rutina a ja som jej povedala dosť.

Prvá Európanka v histórii

  S priateľom sme sa rozišli a mňa tam už naozaj nič nedržalo. V januári tohto roku som sa presťahovala do hlavného mesta Japonska, Tokia. Dnes tu žijem oveľa šťastnejší a spokojnejší život. Pracujem v malej agentúre, ktorá sprostredkováva známym japonským korporáciám jazykové pobyty a pracovné stáže v zahraničí.

 Som v kontakte prevažne s jazykovými školami a univerzitami v Spojených štátoch a Anglicku. Medzi kolegami je kopec Japoncov, ktorí žili v zahraničí, alebo majú za partnera cudzinca. Agentúra tiež zamestnáva Kórejcov a Číňanov, no ja som prvá Európanka, ktorú v histórii firmy zamestnali.

Chcem vlastnú značku

 Ešte stále mám veľa nesplnených snov a ich menovaním by sme tu boli asi do rána. Ale za spomenutie určite stojí naučiť sa aspoň päť svetových jazykov, začať opäť kresliť a vytvoriť vlastnú značku a pracovať v japonskom zábavnom priemysle. Neviem, ako to celé dopadne, ale to, že som sa nikdy nevzdala a išla si za svojimi snami, pokladám za svoj najväčší úspech.

Písať o mojom živote v Japonsku ma nesmierne baví a už tretí rok ťahám blog, ktorý je tu hlavne na to, aby ľudí motivoval urobiť ten prvý krok k zmene. Myslím si, že by sme sa nemali báť byť šťastní a dať tomu všetko.

 

POWER DAYS III . klik.png

Vstup do online akadémie Kdekoľvek.jpg
 

Zdieľať

Používanie cookies

Naša stránka si vo vašom zariadení uchováva krátke útržky textových informácií (cookies), ktoré nám slúžia pre dodanie kvalitnejších služieb a na štatistické účely. Ak nesúhlasíte, môžete zakázať uchovávanie cookies vo vašom prehliadači. Pokračovaním používania stránky budú tieto údaje uložené.

UP

Power Days

Najúspešnejší motivačný seminár v Európe


: :

Zisti viac