Autor Ivan Lihotský

Som zo starej školy


Nezbavujme sa slušnosti a vzájomnej úcty ako toho, čo patrí do minulosti a je to prežitok zo starej školy, píše v najnovšom blogu pre pkacademy.eu podnikateľ a kouč Ivan Lihotský.

Áno, priatelia, priznávam sa, som zo starej školy. Nemám na mysli staré, ošarpané budovy, na ktoré v žiadnom rozpočte nie je dosť peňazí. Myslel som tým správanie, ktoré sa zvykne označovať „starou školou“ a kedysi patrilo k elementárnej slušnosti a základom spolunažívania.

 Prečo to píšem. Nejde z mojej strany o vyplakávanie za starými dobrými časmi, pretože nič také neexistuje. Jediné, čo bolo na minulosti lepšie a nad čím si hodno povzdychnúť, môže byť náš vek – počet rokov – a aj to je relatívne. Ak totiž máš teraz 20 a na tom, keď si mal 12 či 14 rokov a každý Ti mudroval do života, obmedzoval Ťa, zakazoval, prikazoval a dával Ti skutočne „skvelé rady“, nič dobré z tvojho pohľadu nebolo.

 Keď som bol malý a išli sme s mamou, otcom – to bolo samé – dobrý deň, pozdrav tetu, ako sa povie, keď Ti niekto niečo dá, čo mi máš povedať, keď si kýchnem, alebo, aké slovíčko povieš, keď niečo chceš... Ako rástli moje deti, obzvlášť ten mladší, už som občas dostal námietku – prečo mám toho uja pozdraviť, keď neviem, kto to je? Nuž preto, lebo...lebo čo? Lebo ja ho poznám. Dosť slabý argument...

K „starej škole“ patrí aj galantné správanie sa k ženám. Už samotné slovo „galantné“ mi znie ako anachronizmus a nie každý by mu dnes vedel priradiť správny význam. Podržanie dverí žene, podanie ruky, pustenie do dverí, odnesenie ťažšej tašky a pod. Samotné ženy, bojujúce za zrovnoprávnenie pohlaví odmietajú alebo aspoň neočakávajú niektoré z týchto „maličkostí“. V modernej dobe sa stierajú rozdiely medzi pohlaviami – vo výzore, v správaní, v ambíciách, v slovníku, v emocionalite..

 Ženy už nechcú byť a nie sú „slabším pohlavím“. Skôr mám pocit, že v mnohých situáciách a prípadoch je to presne naopak. Ale to podľa mňa, ani tak nesúvisí s tým, či panáčik na WC – kam chodíme – má sukňu alebo nohavice. Súvisí to s našou mentálnou a emocionálnou výbavou, s našou schopnosťou orientovať sa v dnešnej dobe a dokázať uspieť, presadiť sa. Je doba rovnakých šancí a nárokov. A tak je to správne.

 Neviem predpovedať budúcnosť, netuším, kam dynamicky, výbušne sa vyvíjajúce sa technológie ľudský rod zavedú. Avšak, keď si idem ráno zabehať a stretnem v lese niekoho so psom, na bicykli, či na prechádzke a pozdravíme sa, hoci neviem, kto to je, odkiaľ a kam ide, poteší ma to. Často ustarostenej pani predavačke poprajem pekný deň, zahreje ma, keď mi niekto povie na zdravie, ak sa mi kýchne, či keď mi pekne s úsmevom dáma poďakuje za to, že jej otvorím dvere a pustím ju pred seba. 

Používajme čarovné slovíčka, pretože spôsobujú v našich životoch malé zázraky. Ľudskosť sa dá prejavovať aj inak, nielen veľkými činmi či gestami.

Každodenné, z moderného pohľadu „staroškolské“ pozornosti, pridávajú dnešnej dobe plnej technológií, virtuálneho sveta, komunikácii cez správy na messengeri, či whats upe príchuť niečoho milého, niečoho, čo príjemne poteší a skrášli aj náročný deň.

Nezbavujme sa slušnosti a vzájomnej úcty ako prebytočnej príťaže komplikujúcej rýchlu a priamočiaru výmenu informáciu ako toho, čo patrí do minulosti a je to prežitok zo starej školy.

Vstup do online akadémie Kdekoľvek.jpg
 

Zdieľať

Používanie cookies

Naša stránka si vo vašom zariadení uchováva krátke útržky textových informácií (cookies), ktoré nám slúžia pre dodanie kvalitnejších služieb a na štatistické účely. Ak nesúhlasíte, môžete zakázať uchovávanie cookies vo vašom prehliadači. Pokračovaním používania stránky budú tieto údaje uložené.

UP

Power Days

Najúspešnejší motivačný seminár v Európe


: :

Zisti viac