Autor PK Academy

Talent, ale vytrvalosť. Tomáš Baťa mal v mladých ľuďoch jasno


Baťa mal dosť peňazí a mohol byť ušľachtilým a štedrým mecenášom, avšak sledoval aj výchovný cieľ, píše v seriáli pkacademy.eu Dynastia Baťovcov historik Zdeněk Pokluda. 

 Mladí ľudia prirodzene vidia v bohatých a úspešných podnikateľoch potenciálnych mecenášov, ktorí finančne a osobnostne podporia ich talent a budúce podnikanie alebo kariéru. Bohatý a úspešný Tomáš Baťa mal zase vždy oči otvorené a neváhal vytypovaným mladým ľuďom pomôcť. Sám ich vyhľadával, ponúkal im príležitosť, vzdelávanie, výchovu, ale očakával okrem talentu aj niečo podstatné... vytrvalosť.

 Toto sú tri rozdielne príbehy, ktoré sa skutočne stali v minulom storočí, ale namiesto Baťu a mladých ľudí si pokojne zasadiť 21. storočie a, ak veľmi chcete, aj seba samýchJ

Príbeh prvý: Zverolekár

 Baťa neváhal nikdy podporiť človeka s nesporným talentom.

 Spoľahliví pamätníci rozprávajú, že pred I. svetovou vojnou bol „uchvátený spevom vtedajšieho septimána Leopolda Krause. Baťa mu poskytol prostriedky, aby mohol chodiť na opernú školu vo Viedni. Po roku však chcel, aby si na ďalšie štúdiá mladík zarábal sám, napríklad účinkovaním v kočovnej divadelnej spoločnosti. To však Kraus odmietol, dokončil gymnázium a nastúpil na vysokú školu zverolekársku.“

 Baťov prístup, vyžadujúci popri talente tiež vytrvalosť, v tomto prípade k úspechu neviedol.

Príbeh druhý: Architekt

Inde sa však Tomášova metóda osvedčila a priniesla skvelé výsledky. Baťa mal dosť peňazí a mohol byť ušľachtilým a štedrým mecenášom, avšak sledoval aj výchovný cieľ. Podporil talentovaného mladíka umiernene, skromne, poskytol mu len nevyhnutné minimum a tým ho motivoval, aby sa na škole udržal vlastným úsilím a vlastným privyrábaním.

 Napríklad, nádejnému 20-ročnému študentovi Františkovi Gahurovi posielal Baťa do Prahy mesačnú podporu 20 korún, ako oznamoval listom v januári 1911: „Milý priateľ! Zasielam Vám 20 korún a dostanete takúto sumu každý mesiac, vždy prvého. Peniaze Vám požičiavam na dobu piatich rokov bez úroku. Je to síce len pôžička, ale nerád by som videl, keby ste si za tie peniaze kúpili, napríklad pohár piva alebo cigaru. Za svoju prítomnosť na Slovanskom plese ste sa nemuseli ospravedlňovať. Mladý človek potrebuje spoločnosť a to slušnú, ako tam bola.“

 Gahura úspešne ukončil štúdium a stal sa Baťovým architektom. Vo firme pracoval vyše dvadsať rokov a vytvoril veľké dielo. Podľa Gahurových projektov a za Baťove peniaze sa od roku 1924 budoval supermoderný Zlín a ďalšie typizované záhradné mestá v Československu aj v cudzine.

Príbeh tretí: Autor slávneho loga

 Podobne skromnou, výchovnou a pritom motivujúcou finančnou podporou prispel Baťa na pražské štúdium nadanému maliarovi Janovi Kobzáňovi. Aj on preukázal talent spojený s vytrvalosťou a ako hotový umelec sa Baťovi skvele osvedčil, napríklad tým, že roku 1925 navrhol svetoznáme logo B A Ť A.

 S firmou spolupracoval aj naďalej, ale neprijal v nej zamestnanie. Ako hovoril, nechcel dostať na krk obojok, túžil zostať slobodným umelcom. A tak mu Tomáš Baťa dával príležitostné zákazky. Dnes sa tomu hovorí outsourcing...

 

Autor Zdeněk Pokluda,

pracuje v informačnom centre Baťa na Univerzite Tomáše Bati v Zlíne a je autorom knihy Baťa v kostce a ďalších publikácií

Pokluda kniha 1 nová.jpg

 

 

Vstup do online akadémie Kdekoľvek.jpg
 

Zdieľať

Používanie cookies

Naša stránka si vo vašom zariadení uchováva krátke útržky textových informácií (cookies), ktoré nám slúžia pre dodanie kvalitnejších služieb a na štatistické účely. Ak nesúhlasíte, môžete zakázať uchovávanie cookies vo vašom prehliadači. Pokračovaním používania stránky budú tieto údaje uložené.

UP

Power Days

Najúspešnejší motivačný seminár v Európe


: :

Zisti viac